Slovesá sú neodmysliteľnou súčasťou slovenského jazyka. Ide o plnovýznamový, ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje činnosť, stav alebo vlastnosť osôb, zvierat, vecí a javov. V tomto článku sa pozrieme na všetky dôležité aspekty slovies, ich delenie, gramatické kategórie a použitie v slovenčine.
Čo sú slovesá?
Slovesá sú slová, ktorými sa vyjadruje dej, činnosť alebo stav osôb, zvierat a vecí. Z gramatického hľadiska sú slovesá ohybným slovným druhom, ktorý má špecifické gramatické kategórie. V slovenčine ich označujeme číslom 5 a pýtame sa na ne otázkami “Čo robí?”, “Čo robia?”, “Čo robíš?”.
Základnou funkciou slovies vo vete je vyjadrovať prísudok. Prísudok môže byť slovesný (vyjadrený jednoduchým alebo zloženým slovesným tvarom) alebo neslovesný (menný).
Delenie slovies
Slovesá môžeme deliť podľa rôznych kritérií:
Podľa významu
- Plnovýznamové slovesá:
- Činnostné: vyjadrujú určitú činnosť (napr. kopať, jesť)
- Stavové: vyjadrujú určitý stav (napr. vyzdravieť, šedivieť, rásť)
- Vlastnostné: vyjadrujú vlastnosť (napr. voňať, vybuchovať)
- Neplnovýznamové (pomocné) slovesá:
- Fázové: začať, začínať, neprestať, skončiť
- Modálne: chcieť, smieť, môcť, musieť, mať, vedieť
- Limitné: mať (v spojení “malo ma rozpučiť od smiechu”), ísť (v spojení “išlo ma vychytiť od zlosti”)
- Sponové: byť (napr. “vzduch je voňavý”)
Podľa zvratnosti
- Zvratné slovesá: vždy sa používajú s časticou “sa” alebo “si” (napr. smiať sa, diať sa, všímať si)
- Nezvratné slovesá: používajú sa bez častice “sa” alebo “si” (napr. ísť, piť, spísať)
Podľa predmetovosti
- Predmetové slovesá: vyžadujú pripojenie predmetu (napr. kopať loptu, jesť jedlo)
- Bezpredmetové slovesá: nevyžadujú pripojenie predmetu (napr. chodiť, stáť, sedieť)
Gramatické kategórie slovies
Slovesá majú nasledujúce gramatické kategórie:
- Osoba: 1., 2. a 3. osoba
- Číslo: jednotné (singulár) a množné (plurál)
- Čas: prítomný, minulý a budúci
- Spôsob: oznamovací, rozkazovací a podmieňovací
- Vid: dokonavý a nedokonavý
- Rod: činný a trpný
Príklad časovania slovesa “učiť” v rôznych osobách, číslach a časoch:
| Osoba a číslo | Prítomný čas | Minulý čas | Budúci čas |
|---|---|---|---|
| 1. os. jedn. č. (ja) | učím | učil/a som | budem učiť |
| 2. os. jedn. č. (ty) | učíš | učil/a si | budeš učiť |
| 3. os. j. č. (on, ona, ono) | učí | učil/a/o | bude učiť |
| 1. os. množ. č. (my) | učíme | učili sme | budeme učiť |
| 2. os. množ. č. (vy) | učíte | učili ste | budete učiť |
| 3. os. množ. č. (oni, ony) | učia | učili | budú učiť |
Slovesné tvary
Slovesné tvary rozdeľujeme na určité a neurčité:
Určité slovesné tvary:
- Dá sa pri nich určiť čas a spôsob
- Príklady: strihám, nakreslil, napíše, bude hrať, hral by si, vyskoč, prší, mrzlo
Neurčité slovesné tvary:
- Nemožno pri nich určiť čas a spôsob
- Patria sem:
- Neurčitok: volať
- Prechodník: volajúc
- Slovesné podstatné meno: volanie
- Činné príčastie: volajúci
- Trpné príčastie: volaný
Podľa zložitosti rozlišujeme:
- Jednoduché slovesné tvary: tvorené jedným slovom (napr. pečiem, urobím, mrzlo)
- Zložené slovesné tvary: skladajú sa z dvoch a viacerých slov (napr. budem variť, varil som, varila by som)
Časovanie slovies
Časovanie je zmena tvarov slovesa podľa osoby, čísla, času, spôsobu a rodu. V slovenčine rozlišujeme pravidelné a nepravidelné slovesá. Väčšina slovies sa časuje pravidelne podľa vzorov, ale existujú aj nepravidelné slovesá, ktoré sa časujú odlišne (napr. byť, jesť, vedieť).
Slovesný vid
Slovesný vid je gramatická kategória, ktorá vyjadruje zavŕšenosť alebo nezavŕšenosť deja. Rozlišujeme:
- Dokonavý vid: vyjadruje ukončený, zavŕšený dej (napr. napísať, prečítať)
- Nedokonavý vid: vyjadruje neukončený, prebiehajúci dej (napr. písať, čítať)
Mnohé slovesá tvoria vidové dvojice, kde jedno sloveso je dokonavé a druhé nedokonavé (napr. robiť – urobiť, písať – napísať).
Slovesný rod
Slovesný rod vyjadruje vzťah medzi podmetom a prísudkom z hľadiska aktivity alebo pasivity. Rozlišujeme:
- Činný rod: podmet je vykonávateľom deja (napr. Žiak píše úlohu.)
- Trpný rod: podmet je zasiahnutý dejom (napr. Úloha je písaná žiakom.)
Syntaktické funkcie slovies
Hlavnou syntaktickou funkciou slovesa je byť prísudkom vo vete. Prísudok môže byť:
- Slovesný: vyjadrený jednoduchým alebo zloženým slovesným tvarom (napr. Otec sa umýva. Otec by chcel umývať.)
- Neslovesný (menný): vyjadrený kombináciou sponového slovesa (byť, stať sa) a podstatného mena, prídavného mena, zámena, číslovky alebo príslovky (napr. je robotníkom, je dobrý, je taký)
Zhrnutie na záver
Slovesá sú kľúčovým prvkom slovenského jazyka, ktorý nám umožňuje vyjadrovať činnosti, stavy a vlastnosti. Ich správne používanie je základom pre efektívnu komunikáciu a presné vyjadrovanie myšlienok. Pochopenie gramatických kategórií a pravidiel používania slovies je nevyhnutné pre ovládanie slovenského jazyka na vysokej úrovni.
Náhľadový obrázok: Freepik